Putovná výstava Čapkovci a Slovensko predstavuje výnimočné literárne osobnosti bratov Karla a Josefa Čapkovcov. Organizuje ju Knižnica pre mládež mesta Košice v spolupráci s Českým centrom v Bratislave a Pamätníkom Karla Čapka v Strži. Návštevníkom knižnice bude k dispozícii v pobočke LitPark na Kukučínovej 2 v Košiciach od 5. decembra 2016.
Výstava pozostáva z dvanástich panelov, ktoré návštevníkov oboznamujú so vzťahom Josefa a Karla Čapkovcov ku Slovensku.

„Obsahuje knihy, fotografie, listy a iné zachované pamiatky na dielo týchto slávnych bratov a samozrejme pre nás zaujímavé informácie viažuce sa na ich pobyty v Tatrách“, hovorí o výstave Iveta Hurná, riaditeľka Knižnice pre mládež mesta Košice. „Pre Čapkovcov bolo Slovensko akýmsi druhým domovom. Zo začiatku ho spoznávali počas letných návštev otca, Antonína Čapka, v Trenčianskych Tepliciach, kde pôsobil ako kúpeľný lekár.“ Postupne však mali možnosť spoznávať aj ďalšie miesta Slovenska a veľmi si obľúbili Vysoké Tatry, Oravu i Roháče.
Čo o Čapkovcoch vieme? Josef, starší z bratov, bol spisovateľom, novinárom, maliarom a uznávaným knižným, filmovým a scénickým grafikom. „Myslím, že väčšina z nás rástla na jeho veselých príbehoch Psíčka a mačičky, ktoré si sám ilustroval.“ Zomrel v koncentračnom tábore v Bergen-Belsene, pred koncom II. svetovej vojny, v roku 1945, v presne neurčenom termíne. Za mŕtveho bol vyhlásený v roku 1947. Mladší, Karel, ukončil Filozofickú fakultu UK v Prahe a okrem písania sa venoval amatérskemu fotografovaniu. Paradoxne sa ako amatérsky fotograf stal autorom najpredávanejšej fotografickej publikácie z obdobia prvej republiky. Svoju literárnu tvorbu, za ktorú bol sedemkrát nominovaný na Nobelovu cenu, začal spoločne so svojim bratom. Medzi jeho najznámejšie diela patrí napríklad Krakatit, Továrna na absolutno, Válka s Mloky, R.U.R , Ze života hmyzu (spoločné dielo s bratom), Bílá nemoc či Matka. Z tvorby pre deti to sú určite knihy Devatero pohádek a Dášeňka čili život štěněte, ktorá vyšla až v niekoľkých desiatkach vydaniach. Priatelil sa s T. G. Masarykom, ktorého si veľmi vážil a keďže písal promasarykovsky bol považovaný za hradného novinára. Jeho tvorba je známa tým, že bola ovplyvnená vtedy prebiehajúcou vedecko-technickou revolúciou, pričom sa netajil svojimi obavami, že moderná technika bude nakoniec zneužitá proti samotným ľuďom. „Zaujímavé je, že vo vedecko-fantastickom románe R.U.R. po prvýkrát zaznieva slovo robot, ktoré bratovi poradil práve brat Jozef, pri návšteve v Trenčianskych Tepliciach. Toto slovo sa potom prostredníctvom známej divadelnej hry rozšírilo do celého sveta.“ Možno aj vďaka svojej intuitívnej predvídavosti boli bratia Čapkovci považovaní za predchodcov sci-fi literatúry. Naše veľhory, Vysoké Tatry, sú v tvorbe Karla Čapka spájané práve s prácou na známej divadelnej hre Věc Makropulus, o nesmrteľnosti a práve človeka na umelé predlžovanie života, ktorú mal dokončiť pri svojom letnom na pobyte v Tatranskej Lomnici v roku 1922. „ Dielo Karla Čapka je vysoko nadčasové a je verím, že aj táto výstava prispeje k tomu, aby sa doň mnohí začítali.“ pozýva ku knihám Iveta Hurná.
Výstava bude k dispozícii do 17. februára 2017.

Plagát