fb


Knižnica pre mládež mesta Košice oznamuje:

- Letný výpožičný čas  od 1.7. - 31.8.2017 - mimoškolské pobočky na Humenskej, Boženy Němcovej, Merkur, Nám. Jána Mathého, Mier a Nezábudka na Poľovníckej budú k dispozícii v upravenom čase, t.j. denne od pondelka do piatka, v čase od 8.00 do 16 hodiny. LitPark bez úpravy výpožičného času.

- Mesiac autorského čítania (4.7. - 3.8.2017) - Program

 

 

Mesiac autorského čítania - čo bolo

22.7.2017 - večer devätnásty

JURAJ BRIŠKÁR
„Keby ma chceli potrestať samotkou, asi by veľmi neuspeli“, povedal o sebe náš hosť Juraj Briškár, spisovateľ, finalista Anasoft litera 2015 a literárny vedec, pre ktorého každé slovo má obrovskú moc. Ak by sme niekedy vypracovali prieskum u návštevníkov Mesiaca autorského čítania, asi by sme sa poväčšine zhodli na tom, že toto bol jeden z najzaujímavejších festivalových hostí v Košiciach. Jeho vnímanie a hodnotenie skutočnosti je pre mnohých z nás až nepochopiteľný... Jeho pohľad na svet, prepájanie vecí a skutočnosti, či analógie a fantazíjné predstavy sú tak podmanivé, že už po veľmi krátkom čase počúvania ste rozhodnutí sa k nim pripojiť. Autor všetko naokolo prirovnáva k bubline, či guli a vy sa sami rozhodujete, či pozeráte do jej vnútra, alebo opačne - von. Váš postoj k predmetu je ten rozhodujúci a ten môže všetko zmeniť! Len sa netreba brániť a bojovať. Od rozhodnutia sa potom všetko odvíja. Kým vnútro je to pomenované, to čo nás bežne obklopuje a to čo vieme pomenovať, smerom von sa nachádza nepoznané, nepomenované, akási tma. Len a len na Vás záleží aký si zvolíte prístup... Takto sa Briškár pozerá aj na básne, poéziu. „Tí, ktorí nečítajú básne sa nechcú pozrieť do tej tmy, do nepoznaného.“ Veľmi zaujímavý večer...

ŠOTHA IATHAŠVILI
Šothu Iathašviliho, významného gruzínskeho básnika, spisovateľa, prekladateľa a literárneho kritika v jeho tvorbe ovplyvňuje všetko naokolo.
„Myslím, že rovnako ako mňa ovplyvňujú aj texty, ktoré prekladám, tak moja poézia inšpiruje ďalších autorov. Je ťažké preto konkretizovať, čím a do akej miery je ovplyvnená moja tvorba. Vo všeobecnosti poeta ovplyvňuje všetko.“ Autor, ktorý pôsobí ako šéfredaktor časopisu Akhali Saunje a moderuje reláciu Knižnica na Rádiu Slobodná Európa , kde sa venuje recenziám literárnych diel na otázku prečo vysiela Slobodná Európa v demokratickom Gruzínsku odpovedal s úsmevom: „Viete mi povedať, kde vládne demokracia? Všetko je relatívne! Oproti niekomu máme demokraciu vyššiu a oproti iným krajinám zase menšiu... preto je to relatívne. Úlohou nášho vysielania je demokraciu podporiť.“ A básnik je presvedčený, že sloboda sa ukrýva aj v literatúre. Medzi ukážkami tvorby, ktoré odzneli z úst básnika, sa nachádzala aj letná báseň a to z prostého dôvodu: „Verím, že básnik by mal mať sezónne básne. A teraz na tomto festivale, by to mali byť tie letné.“

XXX

Tvé tělo
objaté letními šaty
mně tak vzrušuje,
jako tvá duše
zachumlaná do zimního kožichu.
Já ale myslím, že
látková výměna neprobíhá jen v organismech.
Já ale myslím, že
částečky šatů přechází do tvé krve
a oxid uhličitý tvého výdechu
je oblakem tvého pyšného kožichu.
To je chemie, ne erotika.
Je to chemie a, možná, i estetika,
ale v žádném případě ne originální vyznání lásky.
O difúzi tvých šatů a duše
je záznam v mé učebnici chemie.
Neříkej, že jsem prostě jen sprostý chemik.
I bez toho vím, že
můj žlutý nátělník –
necenzurovaně žlutý –
je ochuzen, ale též nese stopy difúze
se slunečnicemi Van Gogha.

21.7.2017 - večer osemnásty

BEKHA KHURCHULI
„Nie je pravda, že ľudia chodia do vojny, ale vojna prichádza k ľuďom“
Bekha Khurchuli ako vojnový spravodajca videl a sám na vlastnej koži zažil, že vojna je hrozná vec a špinavosť. Aj preto na našom večernom stretnutí dominovala práve téma vojny, ktorá sa skloňovala nielen v regionálnom, ale aj vo svetovom rozmere. Na otázku, či a kedy sa skončí vojna na Kaukaze odpovedal: „Je to zaujímavá otázka, ale netreba sa pýtať, kedy skončí vojna na Kaukaze, ale skončí vôbec na celom svete toto Kainovo-Ábelovské zabíjanie medzi ľuďmi?!“ Keďže sa vo svojich dielach zaoberá vojnami a etnickými napätiami, poukazujúc na to ako to všetko ovplyvňuje životy ľudí, nikoho neprekvapilo, že predstavil ukážku (Adžarec), zachytávajúcu skutočný príbeh, síce nie priamo vojny, ale etnického napätia medzi Čečencami žijúcimi v Gruzínsku a horskými Gruzíncami (Pšavovia a Chevsureti) odohrávajúci sa v roku 2001. Na odľahčenie nie práve ľahkých tém autor spomenul aj futbal, česko-slovenský tím s Panenkom a posťažoval sa na nie práve najlepší výkon gruzínskych futbalistov, ktorým vraj nepomôže ani skvelý slovenský tréner.

MICHAL HVORECKÝ
„Čítanie je spoločný zážitok“, myslí si Michal Hvorecký, slovenský spisovateľ, publicista a blogista, ktorý veľmi rád chodí po školách, kde rád prezentuje svoju lásku ku knihám a literatúre. Ukážkou z knihy Trol, o dlhej ceste do halucinačného, zábavného aj temného sveta za zrkadlom, rozosmial aj prinútil k zamysleniu. Sám, predtým modernými technológiami nadšený, je zdesený kam sa tieto technológie uberajú. Ako už vôbec nemôžete ovplyvniť, keď sa niekto rozhodne prekrútiť vaše vyjadrenia, uverejniť polopravdy alebo rovno klamstvá a prezentovať ich ako vaše. Aj preto si myslí, že literatúra a umenie môžu inšpirovať k zamysleniu, že kultúra môže zmeniť svet a že úlohou autorov, literatúry a písania je pokúšať sa hľadať pravdu, hovoriť čo je klamstvo a hovoriť to otvorene.

20.7.2017 - večer sedemnásty

ALEXEJ SEVRUK
„Je tu tolik věcí, které neznám...“  Narodil sa v Kijeve, dvojjazyčnom meste, takže od mala rozprával ukrajinsky a rusky. V dvanástich rokoch sa presťahovali do Čiech – naučil sa ďalší jazyk. Je samozrejmé, že v štúdiu slavistiky pokračoval. Prekladá do ukrajinčiny a ruštiny, sporadicky píše literárne kritiky. Píše poviedky a možno napíše aj väčšie dielo, ale „román je niečo ako maratón – treba sa naň pripraviť“.

GIORGI LOBDŽANIDZE
„Mám rád Slovensko, bol som už na literárnom festivale v Bratislave a aj moje básne vyšli v slovenskom preklade“, povedal na úvod  večera básnik, prekladateľ a orientalista Giorgi Lobdžanidze. Preklad je médium, ktoré mení pôvodné dielo na nové. Počas tohto procesu musíte chápať ideológiu a filozofiu prekladaného diela, ak má byť preklad dobrý. Svoje básne do zbierok nevyberá ľahko, musia byť ucelené, spojené myšlienkou. „Poézia má mať liečivú silu“.

19.7.2017 - večer šestnásty

Básnikov PETRA REPKU a IVANA ŠTRPKU, predstaviteľov skupiny Osamelí bežci, ktorí sa už stali nielen maturitnou, ale aj štátnicovými otázkami, čakalo v Košiciach početné publikum. Moderátor Ján Gavura sa hneď na začiatku opýtal, ako si spomínajú na svoje začiatky. Ivan Štrpka túto otázku hneď zmietol vyhlásením, že on nemá spomienky  na minulosť. To čo si pamätá, je aktuálnou súčasťou jeho života.  Publikum ocenilo slabičné básne Petra Repku – napr.
báseň Narodenie: Výkrik. Iný svet!
báseň Výčitka: Celé noci sa táraš s inými, poézia moja.
Ivan Štrpka často píše o tom, čo nie je (ale aj o tom, čo bude), lebo „veď preto sa o tom píše, aby to bolo“.
I keď z trojice Osamelých bežcov mohli prísť do Košíc iba dvaja, aj Ivan Laučík si „odbehol“ svoj úsek pomyselnej štafety, jeho priatelia ho pripomenuli niekoľkými citátmi. Za všetky aspoň jeden: „Keď sa fotografovalo, vždy som bol niekde  inde. Nemám dôkaz, že som tu žil“.

BATU DANELIA
Jeden z najstarších predstaviteľov gruzínskej poézie, k národnému literárnemu odkazu prispel stovkami literárne a umelecky hodnotných textov. Prekladal predovšetkým ruských, ale aj významných svetových básnikov. V súčasnosti už neprekladá, pretože je to nedocenená práca. „Keď urobím dobrý preklad napr. Puškina, každý povie, aký je Puškin vynikajúci básnik. Ak však preložím nejakú zlú báseň, všetci hovoria, že je to zlý preklad“. Najdôležitejšou súčasťou básne je jej názov, ten je kľúčom k pochopeniu poézie. Pred príchodom do Košíc sa Batu Danelia zmienil, že je jeho želaním, „aby sa Košičanom zapáčila aspoň jedna moja báseň“. Po včerajšom čítaní môžeme povedať, že sa jeho želanie splnilo.

18.7.2017 - večer pätnásty

OLEKSIJ ČUPA
Básnik a prozaik. V roku 2014 kvôli vojne opustil rodné mesto. Nebolo to ľahké, nevedel, aká to bude vojna, aký bude mať dopad. Ľudia vo Ľvove sa však začali zaujímať o to, čo sa deje na Donbase. Veľké emócie rozpútala kniha Bezdomovci Donbasu, v ktorej sa skrýva veľa politiky, i keď priamo o politike nepíše. O svojej tvorbe vyhlásil: „Veľmi rád provokujem a vyvolávam konfrontácie. Verím, že keď budem túto poviedku  (Good bye, Lenin!) čítať zajtra vo Ľvove, tak rozpútam veľkú diskusiu“.

GIORGI ARABULI
„Na Slovensku sa zaujímam o históriu, architektúru a hlavne ľudí, zaujímajú ma ich emócie“, povedal na úvod básnik a režisér Giorgi Arabuli. Jeho tvorba je motivovaná predovšetkým jeho regiónom, jeho folklórom a dialektom, ktorý sa snaží udržať pri živote. V tomto regióne sa hovorí vo veršoch, hlavne pri nejakých príležitostiach (svadba, krst, pohreb), ale aj v bežnej reči. Básne sa u nich recitujú stále. Preto je aj on básnikom. A jeho obľúbené témy? „Kladiem otázky a hľadám na ne odpovede, vraciam sa ku koreňom, zbieram staré verše a folklór a píšem svoje vlastné.“

17.7.2017 - večer štrnásty

SILVESTER LAVRÍK
O Silvestrovi Lavríkovi kritici tvrdia, že je mnohorozmerná osoba. Keď však moderátorka večera Klára Kernerová povedala, že sa o ňom hovorí, že tajne píše básne, rozhodne protestoval: „To určite nie! O to som sa nikdy ani nepokúšal!“ Autorské čítania sú priestorom, kde sa autori stretávajú s čitateľmi, ktorí sú zvedaví na ich tvorbu a chcú o ich dielach diskutovať. Na tom košickom sa však viac ďakovalo. Čitatelia ďakovali Silvestrovi Lavríkovi , že prelomil tabu, prijal traumatizujúcu históriu a cez individuálne príbehy zobrazil historické fakty. Osobu Jozefa Tisa priblížil pomocou jeho vlastných dochovaných textov.
„Ako politik sa precenil, ako kňaz sklamal a ako človek zlyhal“ – zhodnotil Tisa Silvester Lavrík.

REZO TABUKAŠVILI
Gruzínsky spisovateľ, autor niekoľkých zbierok poviedok a románu Tretie oko začal svoje vystúpenie prečítaním petície gruzínskych spisovateľov proti posunutiu ruských hraníc na území  Gruzínska. Verí, že každý vie, kde sa nachádzajú ruské a gruzínske hranice a vie si urobiť svoj názor o tom, kto je v práve. O svojej tvorbe hovoril pomerne málo. V poviedkach nezvykne zvýrazňovať symboly, tie si v nich nájdu čitatelia a kritici. Príbeh samotný si zvolí formu, akou ho napíšete, nikdy sa pred tým nezamýšľa, kto bude rozprávačom a aký bude  hlavný hrdina – ani ako to s ním skončí.

16.7.2017 - večer trinásty

ONDREJ ŠTEFÁNIK
Vyštudoval žurnalistiku, pracuje ako copywriter v reklamnej agentúre. Doposiaľ vydal zbierku poviedok Pštrosí muž a dva romány – Bezprsté mesto a Som Paula. Základným motívom poviedok v zbierke Pštrosí muž je kontrast skutočného sveta so pseudosvetom, ktorý nám podsúvajú reklamy, pretože „dobrý marketing môže aj z matraca urobiť umelecké dielo.“ Je ťažšie napísať poviedku alebo reklamný slogan? Podľa Štefánika rozhodne slogan, pretože to je tímová práca, poviedku píše autor sám. Budúcnosť literatúry nevidí čierno, literatúra nezanikne. „Všetko, čo čítam, mi otvorí ďalší obzor“.

15.7.2017 - večer dvanásty

ĽUBOŠ BENDZÁK
Moderátor večera Ján Gavura predstavil Ľuboša Bendzáka ako človeka, ktorého charakterizujú tri P – pivo, poézia a pekné ženy. Čo na to autor: „Mám rád samotu a pivo. Ale spoločnosti sa človek nevyhne, rovnako ako pes blchám...“ Píše zavčasu ráno, keď má prázdnu hlavu. Je básnik, poéziou vyjadruje momentálne myšlienky, pocity, nálady. Písanie prózy si vyžaduje trochu inú techniku, musí byť organizovanejšie, potrebuje si vybudovať nejaký dej, štruktúru. Ani to mu však nie je cudzie, koncom mesiaca má vyjsť jeho prvá prozaická práca. Najdôležitejší je pocit, ktorý má z hotového diela. „Dokonalé dielo je ako okno, ktoré zabudli zavrieť.“

NENE KVINIKADZE
Táto gruzínska autorka bola prvá, ktorá v tomto roku na Mesiaci autorského čítania predstavila divadelný scenár. Nepíše však iba tie, je autorkou poviedok, románov, množstva esejí a článkov. Okrem toho je autorkou a producentkou každodennej talkshow na televíznom kanále Rustavi 2 a hrala v piatich filmoch. Často dostáva otázku, ako dokáže zvládnuť toľko tvorivých aktivít. „Samozrejme som sa musela naučiť dobre hospodáriť s časom, ale bez pomoci rodiny by to nešlo.“ Slovensko a jeho literatúra sa jej veľmi páčia, naše krajiny majú veľa spoločného. „Škoda len, že sa tak málo poznáme, chýbajú nám prekladatelia. Verím však, že dorastajúca generácia to zmení.“

14.7.2017 - večer jedenásty

STANISŁAW ŁUBIEŃSKI
Ukrajinista, znalec kultúry, bloger  a zapálený ornitológ – samouk. Práve vášeň pre ornitológiu mu vyniesla nomináciu na Paszport Polityki 2016 za knihu Dwanaście srok za ogon (Dvanásť strák za chvost). Viete, kto bol James Bond? Pravý James Bond bol ornitológ. Spisovateľ Ian Fleming jeho meno zazrel na knihe , ktorú napísal o vtákoch a hneď si ho požičal pre svojho hrdinu. Aj takéto zaujímavosti sa dozviete v knihe, ktorá spája rôzne literárne žánre – eseje, reportáže, publicistiku i poetiku. Počas práce na tejto knihe prešiel celé Poľsko a skúmal fenomén vtáčej migrácie. V roku 2017 bol nominovaný na literárnu cenu Gdynia Literary Award. V Poľsku nie je zvykom písať populárno-náučnú literatúru o prírode, až teraz sa dostáva ekológia do popredia. Dúfajme, že si túto zaujímavú knihu všimnú aj naše vydavateľstvá.

13.7.2017 - večer desiaty

MAREK ŠINDELKA
Literatúra je most imaginácie medzi autorom, textom a čitateľom. Je to totálna abstrakcia, ktorá na to, aby fungovala, potrebuje čitateľov, ktorí ju pretvárajú. V literatúre je stále miesto pre veľké diela. Svoje posledné dielo, Únava materiálu, začal písať vo veľkom rozhorčení kvôli neľudským praktikám prevádzačov imigrantov. Nepoužil ničí konkrétny príbeh, ale výsledok je mimoriadne pôsobivý. Príbeh dvoch bratov, ktorí sa stratili jeden druhému počas úteku a snaha jedného z nich nájsť toho druhého za akúkoľvek cenu, je príbeh aktuálny. Podáva iný pohľad na imigrantskú problematiku, provokuje a burcuje k premýšľaniu.

ZAZA KOŠKADZE
Autor, ktorého v Gruzínsku milujú a nenávidia. Konzervatívne Gruzínsko ťažko prijíma zmyslovú a erotickú poéziu,  na internete však jeho texty majú veľkú popularitu, hlavne medzi mladými. Spočiatku svoju tvorbu prednášal na autorských čítaniach, ktoré však nedopadli vždy dobre, väčšinou sa na nich dostal do verbálnych konfliktov, takže s tým radšej prestal.  Koškadze píše poéziu aj prózu, podľa toho, v ktorom období svojej tvorby sa práve nachádza. Je hrdý na svoj literárny festival Insomnia, ktorý je venovaný fantasy, sci-fi a hororu. „Na začiatku festivalu autorov izolujeme na dva týždne, počas ktorých musia napísať nejaké dielo. Podľa toho potom vyberieme laureátov. Tak som napísal aj dielo Zombie, ktorá mala rada literatúru.“

12.7.2017 - večer deviaty

LELA SAMNIAŠVILI
„Neexistujú ženy poetky!“ rezolútne tvrdí vo svojej básni. Toto tvrdenie však popiera nielen svojou tvorbou, ale celou svojou bytosťou. „Poézia je pre mňa samozrejmosťou, je to niečo, čo ma obklopuje celý deň“. K literatúre ju vlastne priviedli starí rodičia, ktorí jej veľa čítali rôzne diela, aj poetické. Jej prvé básnické pokusy okolie prijalo s nadšením, ale nebralo ich vážne. Neskôr si však sama uvedomila, že práve poéziou dokáže vyjadriť svoje pocity. Od tej doby sa jej venuje, píše a prekladá.

11.7.2017 - večer ôsmy

ROMAN SZPUK
„Bytostný básnik, ktorý aj prózu píše poeticky“ – týmito slovami predstavila hosťa večera moderátorka Beáta Hybáčková. Začiatky jeho tvorby spadajú do mladšieho školského veku, prvé poviedky napísal ako osemročný. „Mohla za to dlhá cesta do školy“, hovorí básnik, „aby som si ju skrátil, tak som si vymýšľal príbehy“. Vo svojej tvorbe „nevarí z fantázie, ale z toho, čo zažíva“. Okrem poézie sa venuje aj výtvarnému umeniu, hlavne kresbe uhľom, fotografovaniu a v poslednom čase kamere obscure. Po vystriedaní rôznych zamestnaní je pozorovateľom počasia na meteorologickej stanici Churáňov. Je to práca, ktorá mu nechá čistú hlavu na básne, pretože, ako podotkol jeden z divákov: „poézia je krajšia ako vedecké teórie“.

DIANA ANFIMIADI
Poetka, novinárka, prekladateľka a lingvistka, ktorá má grécke korene. Možno práve preto má vzťah ku gréckej mytológii. V nej si každý môže vybrať svoj symbol. Ona si vybrala kentaura. Kentaurus bol v mytológii učenec a učiteľ a Diana Anfimiadi je toho názoru, že básnici sú niečo ako učitelia. Svojou poéziou ukazujú ľuďom svet, ktorý bežne nevidia. Poézii venuje každú chvíľu, ktorú jej  uvoľní šesťročné dieťa (mimochodom, jeho kresby ilustrujú jej poslednú zbierku). A prečo začala experimentovať s kulinárstvom v literatúre? „Je to vlastne také pozvanie pre gurmánov, aby čítali aj literatúru, nielen recepty. Národy sa poznávajú prostredníctvom kuchyne a jazyka“.

10.7.2017 - večer siedmy

MAREK VADAS
Autor, ktorý v Knižnici pre mládež mesta Košice nie je neznámy. Po prvé preto, lebo je Košičan. Po druhé preto, lebo je autorom kníh pre deti. Po tretie preto, lebo na Mesiaci autorského čítania je už druhý raz. Už dávno mu učarovala Afrika, konkrétne Kamerun, ktorý navštevuje od roku 1997. Ľudia tam žijú predovšetkým v prítomnosti, sú zviazaní s predkami, ku ktorým sa stále obracajú pre pomoc a radu. Napriek tomu, že chodí do oblastí, ktoré nie sú veľmi dotknuté civilizáciou ( je poradcom v kamerunskom kráľovstve Nyenjej), nechodí do divočiny. Väčšina mladých ľudí vie po anglicky a vzdelaní mladí zastávajú v kráľovstve významné funkcie. K Afrike sa viažu aj jeho práce (Liečiteľ, Čierne na čiernom, Rozprávky z čiernej Afriky). Odtiaľ čerpá aj pripravovaná kniha drobných próz, ktorá má pracovný názov Zlá štvrť. Poviedka Izba č. 112 sa konči slovami: „...hovorí sa, že tam pred obrazovkou sedia dve postavy, muž a žena, a nedá sa to s nimi vydržať.“ My sme večer s Marekom Vadasom vydržali a bol veľmi fajn.


EKA KHEVANIŠVILI
Gruzínska novinárka, feministka a poetka na úvod stretnutia povedala: „Návšteva Košíc a Slovenska vôbec je pre mňa niečo špeciálne. Ako dieťa som žila v Gruzínsku v meste Rača, v ktorom je ulica s názvom Bratislava. Potom sa natočil film Rača, láska moja a ja som sa dozvedela o Slovensku. Nuž a teraz som tu.“ Eka Khevanišvili nepíše o ľahkých veciach, jej diela sú skôr protesty. Svoje myšlienky a názory vyjadruje v novinových článkoch, ale aj tak v nej zostáva množstvo pocitov, ktorým dáva priechod vo svojej poézii. Zmyslom poézie nie je iba vyvolať radosť a pekné zážitky, poézia je aj zbraň. V Gruzínsku je stále citlivá otázka osobnosti Stalina. Aj ona sa s ňou potrebuje vyrovnať. Jej prapradedo údajne zachránil mladému Stalinovi život, nuž teraz študuje množstvo materiálov, aby priblížila život mladého Džugašviliho, ktorý bol známy aj pod prezývkou Kobe.

9.7.2017 - večer šiesty

FEDOR GÁL
Známy politik, sociológ, prognostik, dokumentarista, vydavateľ, jedna z tvárí Verejnosti proti násiliu, začal svoje vystúpenie slovami: „Som absolútne nemoderovateľný človek a čítať nebudem, pretože čítať neviem. Ale niektoré pasáže z mojej knihy Cez ploty viem naspamäť, tak vám ich rozpoviem. A môžeme diskutovať.“ V tomto duchu sa niesol celý večer. Fedor Gál rozprával o tom, ako sa zoznámil s Matejom, ako si vymieňali názory. Je vďačný životu, že dostal šancu takto diskutovať a je rád, že tú knihu napísal. Aj preto, že vyvolala polemiku a prinútila ľudí rozmýšľať, rovnako ako jeho ďalšie diela – napr. dokumentárne divadlo Natálka.
„Behá mi mráz po chrbte z doby, v ktorej žijem, ale inak sa mi zdá, že ten život je strašne fajn.“


BESO CHVEDELIDZE
Jeden z najproduktívnejších a najvydávanejších gruzínskych autorov. „Namasté“ je čarovné slovíčko z Himalájí – hovorí sa na pozdrav, na rozlúčku, pri prianí všetkého dobrého. Autor nám ho povedal nielen ako pozdrav, ale aj preto, lebo v nás cítil dobro. Už niekoľko rokov žije v Nepále, kde sa venuje východnej filozofii a literárnej tvorbe. Zmena prostredia pre neho znamenala zmenu pohľadu na život. V Nepále našiel svoje korene, tam má všetko na svete svoj dôvod. Naučil sa tam prekonávať bariéry, milovať sám seba a vnímať svet úplne inak ako predtým. Nezabudol však na domov, stále je Gruzínec a Gruzínsko je jeho vlasť.

8.7.2017 - večer piaty

ALEXANDRA SALMELA
Málokedy sa stane, že na festival zavíta autor, píšuci  v dvoch jazykoch. Knihy Saši Salmely tak vznikajú – píše ich paralelne – po slovensky a po fínsky. Z pragmatických dôvodov vychádzajú najprv vo Fínsku, ale je ťažké povedať, ktorý variant – fínsky alebo slovenský – bol napísaný skôr. Je obdivuhodné, že hlavne jej knihy pre deti sú postavené na slovných hračkách, svedčí to o majstrovskom ovládaní oboch jazykov, slovenčiny i fínčiny. Jej diela sa neodohrávajú v reálnom čase a priestore, ale každý čitateľ si ich môže situovať tam, kde mu to vyhovuje. Jej najnovší román Antihrdina bol silne inšpirovaný baníckou tragédiou vo Fínsku, bola to veľká ekologická katastrofa.
„Keď človek kráča sám a proti prúdu je vystavený všetkým rizikám“.

THAMTHA MELAŠVILI
„Autorka je silným, zvučným hlasom súčasnej gruzínskej literatúry“ – pri čítaní týchto slov si človek automaticky predstaví silnú, výraznú ženu. V Knižnici pre mládež mesta Košice sa objavila jemná dáma s tichým, melodickým hlasom. Jej dielo však okamžite zaujalo. Nie veľkými slovami a silným dejom, ale jednoduchým opisom všedného dňa dospievajúcich dievčat, ktorých je plno všade okolo nás. Ale nie, takýchto nie. Tieto boli uprostred vojny (možno v jej zázemí). Museli sa vysporiadať so všetkým, čo im prinášala. Hlad, obstarávanie základných životných potrieb, smrť. A dospievanie. Autorka ukazuje odvrátenú tvár vojny, ľudí, ktorých sa bezprostredne dotýka – život civilného obyvateľstva, žien a detí. Prečo píše práve o takýchto témach: „Stojím nohami pevne na zemi, inšpirujem sa bežným životom. Literatúra by mala človekom pohnúť, rozčeriť jeho hladinu

7.7.2017 - večer štvrtý

MAŁGORZATA REJMER, napriek tomu, že do literatúry vstúpila zbierkou básní, je známa ako reportérka a autorka románov. Vždy túžila cestovať a pri tom písať. Vďaka tomu, že do jej života ktorí zmenili jeho nasmerovanie (napr. jej vydavateľ), sa jej to splnilo. I keď by sa zdalo, že jej román „Bukurešť vstúpili ľudia,. Prach a krv.“ je príbehom mesta, je to osobný príbeh ľudí, ktorí mapujú priestor mesta, ktoré je zložené z viacerých vrstiev. Po pobyte v Rumunsku ju zlákala ďalšia postkomunistická krajina – Albánsko, v ktorom žije už tri roky. Pripravuje o ňom knihu, pre ktorú si predbežne vybrala ako názov citát z albánskej poémy – „blato je sladšie ako med“. „A neverte všetkému, čo o mne napísali, nezbieram netypické príslovia. Je pravda, že v knihe o Bukurešti mám kapitolu venovanú rumunským nadávkam a vulgarizmom, ale tie tu nebudem citovať, hanbím sa“, povedala na záver sympatická Poľka.

MARIAM CIKLAURI

„Narodila som sa, aby som bola rieka, horská rieka...“

Verš prvej básne gruzínskej poetky je plne charakterizuje. Jej hlas zurčal ako rieka, jej prúd nás unášal a vôbec nezáležalo na tom, či jej reči rozumieme. Poézia Mariam Ciklauri nie je určená iba dospelým, píše predovšetkým pre deti, pretože „literatúra sa nám snaží skrášliť detstvo“. Každú báseň pre deti píše veľmi pozorne, veľmi detailne, tak ako šperkár vyrába svoje najkrajšie diela, lebo deti sú naše poklady. Gruzínska detská literatúra nie je vo svete známa, čo je veľká škoda, ktorú sa bude usilovať čo najrýchlejšie napraviť. Rovnako sa bude snažiť o vybudovanie podobnej knižnice, ako videla v Košiciach, ktorá ju veľmi očarila. Veď, aby sme parafrázovali jej báseň: Čo povieme deťom – čítajte, poznávajte našu minulosť a kultúru.

6.7.2017 - večer tretí

MICHAL HAVRAN
Prekvapil nielen svojou dominantnou výškou, ale aj humorom, vnútorným pocitom zodpovednosti voči vývinu v krajine i strednej Európe a rovnako priznaním, že nemá ambície ponúkať svoje knihy čitateľom na pumpách alebo v Tescu, Michal Havran - hosť tretieho večera, teológ, publicista a šéfredaktor ľavicového portálu Jetotak.sk a moderátor diskusnej relácie Večera s Havranom.
V roku 2012 vydal (spoluautorsky sa podieľal) knihu Kandidát, podľa neho však šlo len o vedľajší produkt filmového scenára a za svoju prvotinu považuje knihu Analfabet, ktorá bola hneď nominovaná na cenu Anasoft litera. Všetko vo svojom živote robí zo zvedavosti a o dejinách hovorí, že slúžia na budovanie politickej erekcie, druhý vzťah k dejinám charakterizuje ako akési presadzovanie sa - iní ich nemajú... len my! A nakoniec tretí vzťah je súťaživosť o to kto tu bol dlhšie, ale aj to je tiež len pieskovisko... Za nás môžeme povedať, že “večera“ s Havranom bola príjemná a tešíme sa na eventuálne ďalšiu chutnú porciu!

PAATA ŠAMUGIA

Jeho očaril náš Dóm sv. Alžbety a nás jednoznačne on a jeho včerajšie vystúpenie v LitParku. Paata Šamugia, doma zatracovaný básnik, ktorého knihy chceli niektorí aj páliť, zaujal i očaril, pobavil i nadchol. Silu svojich krásnych básní umocnil nekonvenčným prednesom s intonáciou pripomínajúcou či imitujúcou kazateľa a k tomu gruzínčina, znejúca pre nás tak orientálne a možno pre niektorých aj s nádychom francúzskeho prízvuku... nezabudnuteľné. Prezentácia básnickej tvorby (inak s mimoriadne výborným prekladom Jána Gavuru, hosťom MAČ dňa 23.7) v stoji nám vôbec neuľahčila našu snahu o ako tak kvalitný videozáznam , ale nevadí, stálo to za to! Tento mladý priateľský a usmievavý básnik si vždy prial písať zlé básne. Našťastie, pre nás, ho vraj odradilo to, že je s tým priveľa práce a tak píše majstrovské diela. My súhlasíme. A vy?

Prečo píšem

Často si kladiem túto otázku,
hoci na ňu nepoznám odpoveď,
a vždy, keď nemám odpoveď, píšem.
Takže píšem, lebo nemám odpoveď,
to by mohla byť odpoveď na otázku

Prebúdzam sa
Prebúdzam sa
aby som obnovil spojenie medzi telami a ich tieňmi,
miesto ich stretu starostlivo ostrím.
Viem, je to holý nezmysel,
ale ja sa prebúdzam, aby moje nervy boli citlivejšie
na život
a krehké a bezcitné – smerom k spánku,
som básnik a predávam vlastné neurózy,
nežiadam nič.

5.7.2017 - večer druhý

Včerajší večer patril bezpochyby najtalentovanejšiemu súčasnému gruzínskemu spisovateľovi, Akovi Morčiladzemu, ktorý sa narodil v Tbilisi, žije a pracuje v Londýne a ktorý má blízko k magickému realizmu. Vo svojich dielach sa venuje, ako sám podotkol, úplne bežným témam - láske, vojne i nenávisti a my sme z interpretovanej ukážky cítili autorove silné emócie aj poéziu. Jeho knihy (každý rok vydá aspoň jednu) sú často vyhľadávané filmovými producentmi, napriek tomu nestrácajú na záujme u čitateľov. Ako povedal: „Dôvod je jednoduchý, film knihám neškodí. Gruzínsko nie je také komerčné, aby boli knihy ohrozené filmom. My milujeme knihy.“ V rámci pokračujúceho rozhovoru o literatúre, histórii krajiny a živote v Gruzínsku sme sa ocitli v časoch minulých, v čase Stalina, boľševikov a sovietskeho komunizmu. Náš hosť sa však oveľa radšej vrátil spomienkami do svojho detstva, kedy všetci žili vo veľkých rodinách, spolu 3-4 generácie, vo veľkých domoch a so spoločnými záhradami. „Náš dom bolo to najkrajšie miesto v mojom detstve, bol som tam rád. Navzájom sme si všetci dôverovali a keď sme šli okolo domu známych, nevolali sme im mobilom, ako sa to robí dnes, jednoducho sme na nich zakričali, aby sme ich pozdravili... Potom sa moja mama presťahovala do malého bytu a nevedela pochopiť, že sa má zamykať a kľúč si musí odkladať. Veľa sa zmenilo, no ľudia sú tu naďalej priateľskí a môžete im veriť.“

4.7.2017 - večer prvý

Dato Turašvili

Prvý gruzínsky autor, ktorý sa v Košiciach predstavil, Dato Turašvili, priznal, že Gruzínci vedia o slovenskej literatúre a kultúre asi toľko, ako Slováci o gruzínskej – čiže málo. Práve Mesiac autorského čítania dáva možnosť tieto vedomosti a kultúrnu spoluprácu prehĺbiť. O svojej tvorbe povedal, že radšej píše romány, divadelné hry píše vtedy, ak jeho žena potrebuje peniaze. Svoje najznámejšie dielo nazval Džínsová generácia. Pre Slovensko, ako postkomunistickú krajinu, je tento názov zrozumiteľný, pretože aj u nás práve džínsy symbolizovali rebelstvo: „tam, kde boli džínsy, bolo aj šťastie.“ V západných krajinách román vyšiel pod názvom Útek zo ZSSR. Nevie, prečo sa práve táto jeho kniha stala bestsellerom, asi preto, že v nej ľudia hľadajú odpoveď na otázky, na ktoré im predtým nikto nevedel alebo nechcel odpovedať.

Mila Haugová

Prvá dáma slovenskej poézie sa o sebe vyjadrila že je „bežkyňou na krátke trate, moja poézia je krátka, skôr útržkovitá“, takže iba niekoľko sentencií z večera:
•    Každá báseň môže byť posledná, musí sa na ňu počkať, aby dozrela, všetko sa v nás musí uložiť
•    Ešte stále rada čítam a čítam veľmi veľa – je to taký boží dar
•    Písanie poézie je celkom dobrý spôsob postoja k životu
•    „nie som botanik, som ruža“ – nebudem hodnotiť a vysvetľovať svoju tvorbu
•    Ak vás moje slová oslovili, bolo mi poctou a veľmi ďakujem