Siedmy ročník festivalu Mesiac autorského čítania 2017 (MAČ) v Knižnici pre mládež mesta Košice, vo štvrtok 3. augusta, definitívne skončil. Prostredníctvom autorských čítaní a prezentovaných literárnych diel sa mu podarilo sprostredkovať množstvo rôznych životných skúseností, vnútorných svetov umelcov, obyčajných ľudských citov a nenaplnených snov.

Tridsať jeden dňový literárny maratón  MAČ zakaždým zanecháva niečo nedopovedané, niečo nedočítané. Preto má zakaždým čo ponúknu, niečo čo tu nebolo. Možno to je dôvod,   prečo sa stáva z roka na rok obľúbenejším a vyhľadávanejším. O skúsenostiach s ním, o jeho priebehu a napredovaní hovorí za organizátora, Knižnicu pre mládež mesta Košice, riaditeľka knižnice, Iveta Hurná: „MAČ má za sebou siedmy ročník svojej existencie. Mal teda dosť času na to, aby sa dostal do povedomia Košičanov a našich priaznivcov, aby sa mohol chváliť  pravidelnou a nie malou návštevnosťou.“

Návštevníkom sa festival páči
Kladné odozvy sú od návštevníkov aj od festivalových hostí. „Páči sa im naše rozkvitnuté mesto a páči sa im naša knižnica LitPark. Tej sa aj tento rok dostalo nemálo slov chvály. Nejeden autor sa kladne zmienil nielen o jej moderných a príjemných priestoroch, ale tiež o hladkom priebehu dobre pripravených čítačiek. Slová chváli vždy príjemne pohladia duše všetkých, ktorí tu pracujú a všetko zabezpečujú, a to nonstop, každý deň v týždni a celý mesiac.“

Gruzínska poézia vyrážala dych
Čo sa týka literárnych hostí, naozaj do Košíc opäť zavítala literárna špička, tá domáca aj zahraničná. „Samozrejme, že návštevníkov prekvapili a potešili autori z Košíc a blízkeho okolia ako Juraj Briškár, Ján Gavura a Ľuboš Bendzák. A Gruzínsko, ako krajina, ich očarilo nielen svojim drsným a ťažkým jazykom s takou až mystickou príťažlivosťou, ale aj pôvabným, až rozprávkovým písmom ako z Tisíc a jednej noci. Z Gruzínska pricestovali  naturalistickí, bytostní básnici, všetci skôr introverti, ktorí svojou poéziou až vyrážali dych a samozrejme nechýbali všestranne nadaní prozaici. Bez rozdielu však pôsobili mimoriadne vyspelo a oveľa staršie ako to naznačoval ich dátum narodenia.“

Festivalová bodka
Bodku za festivalom urobili dvaja básnici a tiež muzikanti v jednej osobe, Petr Hruška a Erekle Deisadze. Petr Hruška vydal sedem básnických zbierok. „Tú najčerstvejšiu, ôsmu, s názvom Přebytek otce, symbolicky a spolu so svojou rodinou, pokrstil práve na našom festivale.“ Dôvody boli jednoduché. Zbierka bola vydaná na Slovensku a festival zase asi tá najvhodnejšia príležitosť predstaviť ju milovníkom poézie. Druhý hosť, Erekle Deisadze sa rovnako predstavil ako básnik aj ako muzikant. Jeho punková kapela, Za 40 kilometrov prezentuje prevažne autorove politické názory. „A dokonca boli časy, keď sa tento autor kvôli svojim názorom a tvorbe musel stiahnuť z verejnosti a ukrývať sa.“

Dozvuky prežitého
Teraz, keď festival skončil prichádzajú dozvuky prežitého, vypočutého. „Ešte veľa z toho potrebujeme vstrebať, veľa emócií v nás stále doznieva a na veľa zažitého sa ani nedá zabudnúť.“ Možno je tomu tak preto, že sa veľmi veľa hovorilo o ľudskom nešťastí, o vojnách, bojových konfliktoch, separatizme a násilí. „Mnohí naši autori nezávisle a naozaj viac ako aktuálne poukázali na fakt, že žijeme v mimoriadnej šťastnej dobe, len si to akosi neuvedomujeme a nevážime. A ak by som mala, ešte na úplný záver, zhodnotiť MAČ komplexne, mám pocit, že toto bol pre mňa asi najkratší ročník. Čas akoby preletel s autorskými čítačkami, stretnutiami medzi fotkami Tbilisi na stenách LitParku a zrazu bol koniec. Niekde v nás však ostávajú neopakovateľné dotyky často až s výnimočnou literatúrou, výnimočnými ľuďmi a ich umením.“

Festival z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.